Viac ako šesť desiatok obrazov či iných výtvarných diel. To je výsledok práce umelcov, ktorí sa prvý augustový týždeň zišli na jubilejnom 20. ročníku maliarskeho tábora Józsefa Basku MLYN. Vzhľadom na to, že zostava výtvarníkov sa rok čo rok mení, každý ročník je jedinečný. Aktuálny však bol výnimočný. Malo to viacero príčin. „Tvorili sme na pôvodnom mieste, vo Vilke Kúpele, kde to všetko začalo a prvýkrát sa tábora zúčastnil aj Balázs Baska, syn jeho zakladateľa. Bohužiaľ len krátko, pretože pracovné povinnosti mu nedovolili zostať až do konca. Budúci rok by však chcel byť na celom MLYN-e,“ uviedla Gabriela Görgeyová, ktorá je v ostatných rokoch neformálnou vedúcou tábora.

MLYN-a sa zúčastňujú výtvarní umelci z partnerských miest Rožňavy. Zvyčajne ich vyberie samospráva. V tomto roku sa tábora zúčastnilo šestnásť výtvarníkov a okrem Rožňavy a jej okolia pochádzali zo Szerencsu, Budapešti, Cieszyna, Miškovca, srbskej Bačka Topole a rumunského Gheorgheni. Kým v prvej etape MLYN-a, v rokoch 1997 až 2011, sa stretávali uznávaní umelci, ktorí spolu tvorili a začínajúci, ktorí tak mali možnosť učiť sa, v druhej etape, od roku 2015, už prevládajú mladí a začínajúci umelci. Stále však zostáva to hlavné, navzájom sa pri tvorbe inšpirovať, komunikovať a učiť sa. „Vždy však ide o ľudí, ktorí tvoria akciu. V podstate je to mačka vo vreci, lebo nepoznáme ľudí, ktorí prídu zo zahraničia. Čo som si za tie roky všimla, stále sa teším na poľské návštevníčky, lebo z Poľska stále prichádza kvalita a sú to ľudia, ktorí sú inšpiratívni. Ani v tomto roku nechýbala Mezei Zsuzsa, ktorá vynechala len dva ročníky,“ pokračovala Görgeyová.

Začiatok tábora je jednak zoznamovací, jednak organizátor pripraví pre umelcov motivačnú exkurziu. Jej prípravu má na starosti Eva Tományová. V tomto roku si pozreli vzácne kostoly v Štítniku, Koceľovciach, odkryté zvyšky pavlínskeho kláštora v Gombaseku a Gombaseckú jaskyňu.„Exkurzia je už tradičná. Jej program zostavujem tak, aby som predstavila výtvarné umenie ako také, no i v širšom rozsahu. Pozrieme si kostoly, kde ide nielen o interiéry, ale aj o krásu architektúry. Vidíme prírodné krásy. Navštívime vždy aj nejakú zaujímavosť. V tomto roku to boli živé archeologické vykopávky v bývalom pavlínskom kláštore v Gombaseku,“ uviedla Eva Tományová. „Samozrejme, kostol v Štítniku je najväčšia perla na náhrdelníku Gotickej cesty. Na tvárach účastníkov som však videla úžasné prekvapenie, keď sme vošli do malého kostolíka v Koceľovciach. Síce nie je väčší ako bežný trojizbový byt, čo sa plochy týka, ale sú v ňom nástenné maľby, ktoré akoby prehovorili k nim.“ Aj keď pre domácich sú to už známe, bežné miesta, pre hostí je to iné. „Vracajú sa plní dojmov a zážitkov. Obdivujú tie miesta a odráža sa to aj v ich dielach,“ uviedla Görgeyová.

Niekedy však dokáže priniesť inšpiráciu aj náhoda. Určite výraznou boli aj štyri osirelé mačiatka, ktoré sa pri Vilke objavili na začiatku tábora. „Mačiatka boli silným elementom nášho pobytu. Štyri opustené mačiatka, o ktoré sa bolo treba starať. Ktoré sme s pomocou zverolekára vyliečili. Kŕmili sme ich. Bol to taký článok, ktorý nás všetkých spojil,“ povedala Görgeyová.

Umelci zažili aj nezvyčajne silnú búrku, aká už dávno na Gemeri nebola. „Zaujímavé bolo sledovať reakcie na búrku. Stalo sa totiž, že sme nestihli bezpečne uložiť všetky diela a niektoré zostali v altánku. Mysleli sme si, že sú pod strechou v bezpečí, lenže sa zdvihol taký silný vietor, že sfúkol obrazy, dokonca maľbou na zem, na mokrú podlahu. Kým jeden nadával a bol celý bez seba, iný na to reagoval slovami, že voda dielam len pomôže. Bolo to také zvláštne,“ uviedla Görgeyová.

Aj keď v MLYN-e nie je striktne určená téma, nakoniec však nejaká vyplynie. „Prostredie a ľudia predsa len pôsobia,“ podotkla Görgeyová. Vlani mali výtvarníci svoj hlavný stan v Krásnohorskom Podhradí. „Samozrejme, hrad sa nedal obísť. V tomto roku to bola príroda a dedinská architektúra. To bolo také spoločné, mačiatka, kone, jednoducho vidiek. Páčilo sa mi, aké motívy zvolili Poľky. Jedna sa už dlhšie zaoberá motívom bezdomovcov. Zobrazila tak jedného človeka z nášho prostredia.“

V závere tábora zvyčajne predstavia umelci na improvizovanej výstave časť diel, ktoré vzniknú. Vzhľadom na spomínaný počet, bolo z čoho vyberať. No nezostalo len pri kvantite, nechýbala ani kvalita. „Teraz sa zišla veľmi pracovitá skupina. Rozum im nechodil po nejakých šanteniach, ako v predošlých ročníkoch. Niekedy by zúčastnení vykonávali aj iné činnosti, ako len prácu. Ale teraz bola taká zostava, že všetci od rána do večera tvorili. Možno to ovplyvnil aj fakt, že nebolo veľa vonkajších vplyvov. Absolvovali sme výlet a potom sme mali päť dní čisto len na tvorbu,“ priblížila Görgeyová. Kladom bolo aj to, že sa jedlo im organizátori nosili do Vilky. Stratil sa tak rušivý moment toho, že by museli niekam odchádzať.

Kladne to vnímala aj Görgeyová. „Mne to veľmi vyhovovalo, lebo to bolo snáď prvýkrát, keď som nebola zaťažená organizačnými povinnosťami a mohla som sa naplno počas tých dní ponoriť do tvorby, sama do seba. Prvé dni sa človek akoby rozmaľováva, robí nejaké experimenty. Chvalabohu došlo aj k tomu momentu, že už tvorba išla tak sama od seba, že ona riadila mňa a nie ja som hľadala motívy a inšpirácie. Má to význam, že môžem takto veľa dní za sebou len pracovať,“ vysvetlila. Zároveň však dodala. „Viem, že laickej verejnosti sú bližšie realistické obrazy, ale to nie je zásada. Ak si vezmeme tvorbu Józsefa Basku, tak on to, čo vnímal v prostredí, dokázal pretransformovať do abstraktnej geometrie, abstraktných diel. Mali by sme zachovať na maliarskych táboroch tento trend, skôr sa sústrediť na jedinečnosť umelcov. Nie je podstatné zobrazovať vizuálnu skutočnosť, to spraví fotografia.“

Posledný deň tábora priniesol okrem iných aj jeden vzácny, nevšedný a krásny moment. Či skôr prekvapenie pre Františka Kardoša, ktorý je predsedom organizátora tábora OZ Pre partnerské mestá Rožňavy. Od Zoltána Suhaja dostal ako darček svoj portrét. „Netušil som, že sa niečo také chystá. Bolo to pre mňa maximálne prekvapenie. Pána Suhaja dobre poznám a vážim si ho,“ uviedol Kardoš. „Ako som prvýkrát videl, boli pred Vilkou vyložené len dve tablá. Naschvál to bolo urobené. Potom prišla Zsusza, že som nevidel jej obrazy a ťahala ma preč. Keď som sa vrátil, portrét tam už bol. Veľmi príjemne som bol prekvapený. Je to pre mňa veľmi dobrý pocit.“

Jubilejný ročník MLYN-a je už minulosťou. Výsledok práce umelcov však pretrvá. Kolektívny výstava bude ako zvyčajne otvorená počas Dní mesta Rožňava, konkrétne popoludní 13. septembra v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.