Mesto Rožňava, Gemerský banícky spolok Bratstvo, Združenie baníckych spolkov a cechov SR, Slovenské technické múzeum Košice, Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar a Banícke múzeum v Rožňave usporiadali dňa 7. novembra 2008 v priestoroch Kongresového centra Radnice v Rožňave odbornú konferenciu „Prínos Andrássyovcov pre baníctvo a železiarstvo v okolí Rožňavy“.

Konferenciu krátko po 10:00 hod. otvoril  Ing. Peter Štefanča – predseda Gemerského baníckeho spolku Bratstvo, ktorý privítal všetkých prítomných a osobitne pozdravil hostí – Jánosa Szerencsésa – generálneho konzula Maďarskej republiky v Košiciach, Ing. Jaroslava Malchárka, CSc. -  predsedu Združenia baníckych spolkov a cechov SR, JUDr. Gabrielu Čižmárovú z Odboru správy majetku štátu Ministerstva hospodárstva SR, Ing. Jána Szöllösa – podpredsedu Košického samosprávneho kraja, Ing. Eugena Labaniča,CSc. - riaditeľa Slovenského technického múzea v Košiciach a Mgr. Ľubomíra Hlaváča – prednostu Obvodného úradu v Rožňave. 
Atmosféru konferencie vhodne spestrilo vystúpenie, ktoré pripravila Základná umelecká škola v Rožňave,  v rámci ktorého vystúpil aj Peter Bálint, ktorý len nedávno získal na medzinárodnom hudobnom festivale vynikajúce prvé miesto.

Úvodným slovom sa prihovoril k účastníkom konferencie primátor Mesta Rožňava MUDr. Vladislav Laciak, ktorý predniesol vo svojom tematickom príspevku  prierez históriou mesta Rožňava so zameraním na tradíciu baníctva a železiarskej výroby.

Počas konferencie bolo odprezentovaných spolu 13 odborných prednášok. V jednej z nich, pod ktorú sa autorsky podpísal Ing. Petra Štefanča, zaznelo aj:

„Otvárku baní a výstavbu železiarskych prevádzok realizovali Andrássyovci pod vedením domácich a zahraničných odborníkov tak úspešne, že tieto hospodárske odbory sa stali nosným priemyslom v okolí Rožňavy. Spoločne s kniežacím rodom Coburgovcov boli do založenia spoločnosti RIMA v roku 1881 jedným z najväčších ťažiarov železných rúd a výrobcov železa Uhorska. Dnes je táto banícka a železiarska činnosť ich rodu, ktorá pomohla Rožňave vrátiť po stredoveku stratenú slávu baníckeho mesta, minulosťou. Pripomínajú ju však názvy opustených banských štôlní a vysokých pecí, ktoré sú pomenované podľa členov ich rodu. Vysoké pece vo Vlachove a Nižnej Slanej sú zapísané  v štátnom zozname technických pamiatok, pričom  Karlova Huta vo Vlachove a Nižnej Slanej  je evidovaná vo svetovom zozname technických pamiatok.  Ako príslušníci vysokej šľachty mali výrazný záujem na rozvoji svojho majetku, ale zo získaných finančných prostriedkov podporovali kultúru a umenie a Rožňavu s okolím obohatili o vzácne stavebné objekty, ktoré sú dnes kultúrnym dedičstvom nielen Rožňavy, ale aj Slovenska.“