V kalendári sa píše 19. január 2006.  Ešte len pár minút a boli by doma. Ešte len pár kilometrov a objali by svoje rodiny. Ale nestalo sa. Na zasneženom svahu Borsó pri Hejciach sa zastavil čas. Zastavil sa pre 42 duší – a navždy pre dvoch chlapcov z Rožňavy: práp. Ondreja Kesziho a rtn. Petra Komoru. 

Dvaja mladí muži. Dvaja profesionáli. Dvaja, ktorí odišli slúžiť, aby iní mohli pokojne spať. Vracali sa z Kosova – z misie, kde nosili uniformu s hrdosťou a s vierou, že sa vrátia. Neprišli.

V čase 20. výročia skláňame hlavy pred ich obetou. Dvaja Rožňavčania – symbol odvahy, vernosti a nenaplnených nádejí nám pripomínajú cenu slobody a mieru, za ktorý bojovali.

V Rožňave dodnes visí v oknách ticho. Na cintoríne horia sviečky aj vtedy, keď sneží. Rodiny nosia v srdci bolesť, ktorá sa nikdy nezahojí. 

Predstavitelia rožňavskej samosprávy, zástupcovia Ozbrojených síl SR z rožňavskej posádky i členovia SZPB 23. 1. 2026  na rožňavskom cintoríne vzdali úctu zapálením sviečky a  položením kytíc na hroby padlých hrdinov. Peter a Ondrej, vaša obeta nebola márna. Ale cena bola príliš vysoká. Príliš krutá. Príliš blízko domova. 

 

Česť vašej pamiatke. Rožňava vás nenechá v zabudnutí. Nikdy.

 

 

---

© Mesto Rožňava, 26. 1. 2026, Erika Švedová, Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu , Mestský úrad Rožňavava