Rožňava, 24. júna 2011

Pavol Jozef Šafárik
položil základy slavistiky, jazykovedec

* 13.05.1795 Kobeliarovo
† 26.06.1861 Praha

Vzdelanie

1805 - 1808 nižšie gymnázium, Rožňava
1808 - 1810 gymnázium, Dobšiná
1810 - 1814 lýceum, Kežmarok
1815 - 1817 univerzita, Jena

Životopis

Narodil sa v rodine evanjelického kazateľa a učiteľa. Na lýceu v Kežmarku nadviazal priateľstvo s Jánom Benediktim a spolu čítali spisy slovenských a českých buditeľov (J. Dobrovského, J. Jungmanna). Jeho bádateľské plány sa zrodili v Jene. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy, budovanie slavistických katedier a vydávanie prameňov.

Vo svojich zbierkach reagoval na niektoré podnety antickej i súčasnej európskej poézie. Osobitne mu bola blízka najmä poézia F. Schillera, z ktorej aj prekladal. Poéziu chápal ako súčasť ľudského bytia, ako estetickú kategóriu. V básniach sa inšpiroval aj ľudovými tradíciami a ľudovou slovesnosťou. Tematicky čerpal z jánošíkovskej tradície.

O ľudovú slovesnosť sa začal zaujímať v Jene, pravdepodobne pod vplyvom Herdera a jeho stúpencov. V Prvotinách pěkných umění vyzýval svojich krajanov, aby zbierali ľudové piesne a tým posilňovali národný život a materinský jazyk. Okrem toho ho zaujali aj prozodické otázky. Zamýšľal sa, ktorý z prozoidických systémov je vhodnejší pre národnú poéziu – časomiera či prízvučná prozódia.

Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr. Reagoval na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a chcel v duchu ideí národného obrodenia vplývať aj na orientáciu mladej generácie. Veľkú úctu požíval doma i za hranicami.

Jeho meno nesie univerzita v Košiciach a niektoré katedry prešovskej univerzity. V rodnom dome v Kobeliarove má zriadenú pamätnú izbu.

Pôsobenie:

1814 - 1815 vychovávateľ, Kežmarok
1817 - 1819 vychovávateľ v meštianskych rodinách, Bratislava
1819 riaditeľ a profesor na srbskom pravoslávnom gymnáziu, Nový Sad
1833 odchod do Prahy
1834 - 1835 redaktor časopisu Světozor
1837 - 1847 cenzor
1838 - 1842 redaktor časopisu Českého musea
1841 kustód v pražskej Univerzitnej knižnici
1848 riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe a mimoriadny profesor slovanskej filológie na pražskej univerzite

zdroj: www.osobnosti.sk

© Mesto Rožňava, 24. 6. 2011 Marek Koltáš, administrátor internetového portálu mesta