Jaskyne Slovenského krasu - svetové prírodné dedičstvo

Na svete snáď nie je prírodný výtvor, ktorý by bol natoľko spätý s dejinami človeka a jeho kultúry, ako jaskyne. Podstatou prírodného dedičstva je forma kultúrneho odkazu. Aby dedičstvo ostalo zachované, musíme kultúrny odkaz predať ďalšej generácii. V spolupráci s RNDr. Jaroslavom Stankovičom, významným jaskyniarom, správcom Krásnohorskej jaskyne sme sa v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave rozhodli uskutočniť prednášky pre žiakov základných škôl pod názvom "Jaskyne Slovenského krasu - svetové prírodné dedičstvo". V pondelok 6.júna 2011 tak mali možnosť žiaci ZŠ akad. Jura Hronca a ZŠ na ul. Pionierov si vypočuť pútavé rozprávanie o jaskyniach, spojené s výstavou a názornými ukážkami.

Slovenský kras v južnej časti geomorfologickej oblasti Slovenského rudohoria v okolí Rožňavy pozostáva zo Silickej planiny, Plešivskej planiny, Koniarskej planiny, planiny Dolný vrch, planiny Horný vrch, Zádielskej planiny a Jasovskej planiny, ako aj Jelšavského krasu.
Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu sú od roku 1995 súčasťou svetového prírodného dedičstva. Na pomerne malom území sa vyskytuje nebývalý počet jaskýň. Len na slovenskej strane je ich viac ako 1000.Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje nikde na svete. Vedľa seba sa vyskytujú rôzne typy jaskýň.

Jaskyne vznikli zložitým procesom speleogenézy za obdobie od konca druhohôr. V jaskyniach sa vyskytujú nielen pestré formy sintrovej výzdoby ale aj a rôzne minerály, útvary. Tieto jaskyne trvalo alebo dočasne obýva viac ako 500 druhom živočíchov.  Nájdeme medzi nimi aj endemické druhy. Vo výplni jaskýň sa uchovala séria nálezov pravekých kultúr za obdobie 35 000 tisíc rokov.

Vďační poslucháči, ktorí prednášajúcemu dávali aj rôzne otázky, sa v daný deň zoznámili okrem iných zaujímavostí zo života jaskyniarov hlavne o tom, ako vznikajú jaskyne, s ich výnimočnou hustotou, bohatým výskytom jaskynných živočíchov a archeologických nálezov, geologickou stavbou a hydrológiou krasového územia, morfologickou pestrosťou jaskýň, so životom v jaskyniach a adaptáciou na jaskynné prostredie, čo sú troglofily a troglobionty, aká je ochrana a využívanie jaskýň, ale aj o osobnostiach, ktoré významne prispeli k tomu, že sme krajina s neopakovateľným podzemným krasovým bohatstvom.

Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť, ako laickú, tak aj odbornú. V porovnaní s inými prírodnými javmi sa vyznačujú mnohými neopakovateľnými črtami, ktoré zvýrazňujú čaro a tajuplnosť podzemia. Pokiaľ nedosiahneme, aby tento kultúrny odkaz bol hodnotou aj pre nasledujúce generácie, prírodné dedičstvo zanikne, alebo prinajmenšom prestane mať pre ľudí hlbší význam. Preto je potrebné tieto hodnoty nielen chrániť, ale aj prezentovať, čo je hlavným cieľom tejto výstavy. V priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave si výstavu môžete pozrieť do konca júna 2011. Prednáškam pre žiakov základných škôl, ako aj výstave pre verejnosť sa ešte v tomto kalendárnom roku budeme venovať.

Tatiana Bachňáková
RNDr. Jaroslav Stankovič

www.kniznica-rv.sk
www.krasnohorskajaskyna.sk

© Mesto Rožňava, 23. 6. 2011 Marek Koltáš, administrátor internetového portálu mesta