Oficiálna stránka mesta Rožňava
Slovenčina Magyar English

Zviditeľňovanie nadaných ľudí, umelcov, ktorí žijú, alebo sa narodili v bývalej Gemersko-malohonskej župe pokračuje

 25.04.2023
Zviditeľňovanie nadaných ľudí, umelcov, ktorí žijú, alebo sa narodili v bývalej Gemersko-malohonskej župe pokračuje
Matica slovenská v Rožňave v zmysle projektu „Zviditeľňovanie nadaných ľudí, umelcov ktorí žijú, alebo sa narodili v bývalej Gemersko-malohonskej župe “ usporiadala 20.4.2023 besedu, kde predstavila ďalšie osobnosti z nášho regiónu.

Do života Vlasty Bujnovskej umenie prichádzalo od ranného detstva tak nenápadne, že všetko čo s ním prežila ju duševne obohatilo a dnes to považuje  za samozrejmosť, súčasť svojho života. Od 8 rokov pôsobila v Zbore pre občianske záležitosti v Betliari. Najprv recitovala. Neskôr po krátkom čase štúdia na ľudovej škole umenia to rozšírila aj hraním na akordeóne a spevom. Ako 10 ročná mala skúsenosť i s nekrológom  pri pohrebe riaditeľa školy. O rok neskôr hrala na svadbe triednej učiteľky. Moderovala výchovné koncerty organizované LŠU a zúčastňovala sa recitačných súťaží v slovenskom i ruskom jazyku. Úspešne v nich pokračovala aj na strednej škole a neskôr aj v zamestnaní. Čas a podmienky jej otvorili dokorán bránu k tvorivému úsiliu až na dôchodku. Po polstoročí si zopakovala základnú umeleckú školu – znova hudobný i výtvarný odbor. Vydala vlastným nákladom tri knihy básní. Moderovala si koncertné akordeónové vystúpenia. Z viacerých literárnych súťaží v poézii i v próze si odnášala ocenenia.  Naposledy to bolo zo súťaže Slovom a obrazom, ktorú vyhlásil  Košický samosprávny kraj – odbor kultúry. V publikácii vydaných diel od vybraných autorov je i jej poézia. Výtvarné diela v mladosti tiež súťažne prezentovala i v Československom rozhlase v Brne a v Slovenskej sporiteľni v Rožňave. Pekné ocenenia ju motivovali do ďalšieho umeleckého snaženia. Zúčastňovala sa výstavy Dámska jazda v Košiciach, Výtvarné spektrum, ako i spoločných výstav v Betliari, v Klube dôchodcov v Rožňave i Galérii v Rožňave. Recituje na svadbách, nekrológmi sa lúči so známymi z blízka i z ďaleka. Je aktívnou členkou Jednoty dôchodcov, kde hrala a recitovala na rôznych podujatiach. Potešil ju i ďakovný list z Ústredia Jednoty dôchodcov na Slovensku z celoslovenskej prehliadky vlastnej tvorby. Píše príležitostne básne k jubileám a tvorí k nim pohľadnice. Pracuje na novej knihe a teší sa zo života v rodinnom i priateľskom kruhu.

Mgr. Ján Lipták (učiteľ, archivár, znalec gemerského folklóru, spevák, tanečník, choreograf) sa narodil v Rejdovej, kde ukončil aj základnú školu. Študoval na SVŠ v Dobšinej a UPJŠ v Košiciach, na PdF v Prešove odbor história- občianska náuka. Po ukončení štúdia pracoval ako pedagogický pracovník- učiteľ do roku 1995. Do roku 1997 ako vedúci metodického oddelenia Školskej správy v Rožňave a do roku 2019 ako riaditeľ a vedúci v Štátnom archíve v Rožňave. Za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva bol v roku 2019 ocenený MV SR ,,Križkovou medailou“. Popri práci v archíve sa takmer 50 rokov venuje tradičnej ľudovej kultúre, najme ľudovému tancu. Od 13 rokov pôsobil v rôznych folklórnych kolektívoch ako tanečník, ale aj spevák,. Začínal vo FS Hôra v Rejdovej a s prestávkami v nej pôsobí do dnes ako spevák, tanečník a choreograf. Počas vojenčiny pôsobil vo FS v Brne ako tanečník. Ako vysokoškolák vo FS Torysa v Prešove, s ktorými reprezentoval ČSSR na Svetovom festivale mládeže a študentstva na Kube. Od roku 1980 sa začal venovať samostatnej tvorivej činnosti ako choreograf v rôznych folklórnych súboroch  Hôra Rejdová, Gemer Dobšiná, Haviar Rožňava, Dubina Rožňava, Háj Rimavská Sobota, Devín Bratislava, Gymnik Bratislava a vytvoril viac ako 30 choreografii. Je považovaný za  znalca gemerského folklóru. Ako odborného poradcu a spoluautora rôznych námetov využíva jeho služby STV Košice, Slovenský rozhlas Košice. Spolupracuje s Domom sociálnych služieb JASANINA v Rožňave. Prispôsobuje programy ich mentálnym a fyzickým schopnostiam. S gemerským osvetovým strediskom sa podieľal na etnografických výskumoch so zameraním na rómske muzikantské rodiny na Gemeri. Už 25 rokov je režisérom Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. A programu gemerských folklórnych súborov v rámci GFF Rejdová, ,,Vôňa Gemera“ a ,,Rok na Gemeri“. V roku 2018 režíroval program ,, Klobúk po starkom“ a v 2019 ,,Dupľovaná nevesta“. Za prínos v tejto oblasti bol ocenený Národným osvetovým centrom. Matica slovenská mu v 2010 udelila ,,Bronzovú medailu Cyrila a Metoda“.

Mária Brdárska Janoška, rodená Urban Jánošíková sa narodila do speváckej rodiny rodičom ochotníkom. Šťastie mala aj na manžela, ktorý jej záľubu podporoval a bol na ňu veľmi pyšný. Už ako dieťa veľmi rada spievala. Obdivovala folklórnu speváčku Janku Guzovú a spievala si všetky jej piesne. Prvé uznania boli od susedov a od pani učiteľky Helerovej, ktorá dala malé dievčatko spievať na 1. mája v Dobšinej, v dobšinskom spevokole v meštianke a potom na rôznych slávnostiach doma v obci. V tom čase už fungovala dedinská folklórna skupina. Prvé skúsenosti s mikrofónom a s nahrávaním získala vo svojich 11-13 rokoch. Spievala pre pána profesora Plicku. Niekoľko tých piesní je zapísaných v knihách p. Poloczeka. Najväčší zlom v jej speváckej kariére nastal keď bol založený Folklórny súbor Hôra, kde spolu aj s manželom účinkovala. Keď ju oslovil pán profesor Nosáľ, ktorý prišiel za ňou do Rejdovej, aby sa stala sólistkou v novovzniknutom súbore Lúčnica, tak manžel sa chcel  hneď po svadbe presťahovať do Bratislavy, pretože bol na ňu veľmi hrdý. No ťažké a smutné udalosti v rodine im to prekazili. Zúčastnila sa na nespočetne veľa vystúpeniach či už na okresnom Folklórnom festivale v Rejdovej (kde o jeho vznik sa aj ona pričinila). Získala veľa ocenení a víťazstiev. Napr. v galaprograme 3. ročníka súťaže GRAND PRIX Svetozára Stračinu, kde skončila na krásnom 3. mieste. Spievala aj s obľúbeným Železiarom. Pani Brdárska dokáže zaspievať aj náročnú pieseň bez hudby a hocikedy aj bez prípravy aj s hudbou, s ktorou nemala vopred nácvik. Je známa aj ako ľudová rozprávačka. Na celoslovenskej súťaží v ľudovom rozprávaní v Lodne získala  dvakrát po sebe druhé miesto, niekoľkokrát konferovala Rok na Gemeri, galaprogram folklórnych slávností vo Východnej. Má veľký dar zareagovať na vinš, či povedať príhovor. Veľkým snom bolo aj naspievať nábožné piesne. To sa jej podarilo spolu s Betkou Lukáčovou. Nahrali okolo 200 piesní, ale p. Lukáčová vybrala niekoľko a tie boli nahraté v kostole v Rejdovej aj s členmi cirkevného zboru v Rejdovej aj v pôvodnej stroslovienčine. Muzikantov, ktorí ju sprevádzali bolo veľa. Od začiatku to boli Lenkeyovci, harmonikár Dono, Igor Adler, Ivan Nemčok, ĽH Ondreja Hlaváča.... Je o nej známe, že si zapamätá každú pieseň, aj tú najdlhšiu baladu na prvé počutie. Pamätá si aj  každé vystúpenie aj to čo spievala, aj všetkých účinkujúcich, kto program režíroval aj to kto akú pieseň zaspieval. Táto výnimočne nadaná žena svojim krásnym hlasom vie spestriť a zabaviť každú spoločnosť.

Ing. Ivan Nemčok (vedúci odboru  kultúry,  športu a cestovného ruchu MÚ v Rožňave) sa narodil v Revúcej. Vďaka povolaniu svojho otca bol doma v 4 mestách. Ale po skončení Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a založením  rodiny sa usadil v Rožňave. Folklóru sa začal venovať počas štúdia na vysokej škole. Učarila mu rázovitá obec Rejdová. V roku 1999 obnovil činnosť detského folklórneho súboru Haviarik. So svojou dcérou Ivanou založil folklórny súbor Dubina. S oboma súbormi dosahuje výrazné úspechy v speváckych súťažiach na Gemeri, ale aj na celoslovenskej úrovni. Svoje nadšenie a energiu rozvíja popri folklóre aj pri aktívnej práci v Evanjelickom speváckom zbore a hudobnom zoskupení  Retro music band. V 2015 získal Plaketu predsedu Košického samosprávneho kraja za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti kultúry a za rozvoj slovenských ľudových tradícií pri práci s deťmi a mládežou.

Ivana Nemčoková od malička mala vzor doma. Otec Ivan Nemčok sa aktívne venoval folklóru hlavne spevu. Ako sólistka sa zúčastnila mnohých súťaží. Jej spevácky vrchol nastal v 2014 od kedy sa viac sústreďuje na skupinové spievanie. Veľkým vzorom je jej otec, Ján Lipták a Mária Brdárska. Venuje sa aj malým deťom,  z ktorých neskôr vyrastajú budúci folkloristi. Sama neraz tancovala na vystúpeniach ešte ako 13 ročná so svojim otcom. Nakoľko chlapcov, ktorí majú záujem a majú v sebe aj rytmus pre tanec, je menej ako dievčat. Zúčastnila sa rôznych súťaží až po krajské kolá. Na Folkórnom festivale v Habovke sa umiestnila na 2. mieste.

Celé podujatie bolo pretkané úsmevom, ale aj slzami vďaky hlavne od dcér a vnučky. Všetci účinkujúci mali veľkú podporu v rodine. Bez porozumenia by to nezvládli. Všetci ste boli výnimoční a svojim talentom a bezprostrednosťou ste vytvorili nezabudnuteľnú atmosféru. Skláňam sa pred vami s pokorou.

Ďakujem Marike Kohulákovej za obrázy, kamienky a spomienkové darčeky, ktoré s láskou pre vás pripravila. Za spev a hudbu Ivanovi Nemčokovi a Ivane Nemčokovej. Kaviarni Bellisimo za poskytnutie priestorov. Za fotografie Štefanovi Majerčákovi a Michalovi Terraiovi. Ing. Zlalatici Halkovej riaditeľke Domu MS v Rožňave a Tatiane Tomkovej pracovníčke DMS v Rožňave za pomoc pri zabezpečení podujatia. Taktiež aj všetkým prítomným, bez ktorých by podujatie nemalo zmysel. Veľká poklona vám všetkým.
Mária Velďáková
 
 
 

© Mesto Rožňava, 25. 4. 2023 Ing. Marek Krišťák, administrátor internetového portálu mesta