Priemyselné pamiatky na historických pohľadniciach Rožňavy
 
Rožňava Baňa – centrum železorudného baníctva
 
 
Vďaka prekvitajúcemu baníctvu a železiarstvu patrila Rožňava medzi významné strediská priemyselnej výroby. Bohaté nerastné zdroje na Banskej strane podnietili začiatkom 20. storočia vznik  jedného z najmodernejších banských závodov v Európe.
 
V období stredoveku sa baníctvo stalo rozhodujúcim hospodárskym odvetvím, ktoré vďaka bohatým ložiskám drahých kovov prinieslo Rožňave a okoliu stredovekú slávu. V 16. storočí sa v Rožňave ťažilo hlavne zlato, striebro a meď, v druhej polovici storočia sa začala ťažiť železná ruda. V polovici 17. storočia baníctvo v meste upadlo. Hlavnou príčinou úpadku bolo vyčerpanie ložísk zlata, striebra a medených rúd. V 17. a 18. storočí sa ťažba začala orientovať na železnú rudu a antimón. Prudký rozvoj železorudného baníctva nastal v meste v 2. polovici 19. storočia.
 
Ťažba železných rúd zohrala v hospodárskych dejinách mesta významnú úlohu vďaka ložiskám sideritu hlavne na juhovýchodných svahoch Tureckej a na Banskej strane. Železorudné baníctvo v meste rozkvitalo vďaka Andrássyovcom a neskôr Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti, ktorá na Banskej strane v prvých rokoch 20. storočia vyrazila 2,3 km dlhú dedičnú štôlňu Sadlovsky a sústredila tak menšie ložiská do jedného celku. V okolí ústia štôlne spoločnosť postupne vybudovala úpravnícke prevádzky, administratívne budovy, obchody, školu, zdravotné stredisko aj byty pre baníkov. Vznikol tak banský závod patriaci k najmodernejším v Európe.
 
Po 2. svetovej vojne bol závod znárodnený a spolu s dedičnou štôlňou Lukáč-Ladislav v Nadabulej sa stali ako základné závody súčasťou Železorudných baní n. p. Spišská Nová Ves. Začiatkom 50. rokov 20. storočia vznikol závod Železorudné bane Rožňava, pod ktorý spadal aj banský závod Rožňava Baňa. V 80. rokoch 20. storočia s počtom okolo 1 200 pracovníkov patril k najväčším zamestnávateľom v regióne. V polovici 70. rokov sa tu vyťažená železná ruda začala upravovať v závode v Nižnej Slanej.
 
Na základe rozhodnutia vládnych orgánov bola v júni 1993 ukončená ťažba železnej rudy a svoju činnosť ukončil aj závod Rožňava Baňa.
 
Bohatá banícka činnosť v Rožňave je dnes už len bolestnou spomienkou na kedysi prosperujúce hospodárske odvetvie a zašlú banícku slávu mesta Rožňava.
 
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
           
Zdroje:
 
Banícke múzeum v Rožňave, zbierkový fond História I
 
http://old.majgemer.sk/gemer/banictvo/rvbanictvo.htm
 
1. Pohľadnica Rožňava. Rožňava Baňa, 1924  
2. Pohľadnica Rožňava. Rožňava Baňa, 20. roky 20. storočia
3. Pohľadnica Rožňava. Rožňava Baňa , 1933
4. Pohľadnica Rožňava. Rožňava Baňa, 1923
 
 
 

© Mesto Rožňava, 4. 8.  2022  Ing. Marek Krišťák, administrátor internetového portálu mesta
Publikované: 4.08.2022 10:02 hod.