Rožňava - mesto železorudného baníctva
Mesto Rožňava - staré banícke mesto je súčasťou slovenských banských miest, ktoré prispeli do technického rozvoja Európy rozvojom banskej a železiarskej techniky.
O začiatkoch baníckej činnosti v Rožňave a okolí nie sú zachované presné údaje. Hmotné nálezy z okolia však dokladujú, že ťažba a spracovávanie rúd sa tu vykonávalo už na prelome nášho letopočtu.
Prosperitu baníckej činnosti tu umožnili bohaté náleziská rúd drahých a farebných kovov a rúd železa, sústredených v rožňavskom rudnom poli o rozlohe 48 km2, ktoré sa rozprestiera severozápadne a severovýchodne od Rožňavy. Za najstarší získavaný kov sa tu pokladá zlato, ktoré sa ryžovalo v alúviu Zlatého potoka pod Volovcom a potoka Drázus v intraviláne Rožňavy.
Tradičná banícka činnosť t.j. získavanie rúd z východov rudných žíl na povrch má svoje počiatky v dolinách pod Volovcom a na juhovýchodných svahoch Tureckej a Banskej strane. V minulosti sa tu ťažili rudy z viac ako 42 rudných žíl, ktoré obsahovali zlato, striebro, meď, antimón, ortuť, kobalt, nikel a železné rudy limonit a siderit. Banícka činnosť ,dobývanie a tavenie rúd v tomto období je doménou ťažiarov, ktorí sa usadzujú v dolinách pod Volovcom a Tureckej. Tu si zakladajú osady, pričom stopy po jednej z osád sú i dnes viditeľné v ukončení Majerskej doliny. Osada podľa tradovania mala meno Rose-Ruža a podľa nej bol pomenovaný i 8 km dlhý horský chrbát Rozgang /žila ruža/,ktorý je nositeľom viac ako 30 rudných žíl.
Na prelome 12. a 13. stor. sa rudné žily v podpovrchových tzv. oxidačných pásmach vyčerpali a v tomto období sa začína dlhá a slávna história hlbinného dobývania rúd v Rožňave. V tomto období sa formuje i banícka osada Rosnoubana, ktorú v roku 1291 daroval kráľ Ondrej III. ostrihomskému arcibiskupovi Ladomírovi. Na území mesta sa v tomto období ťažia hlavne drahé kovy, z výnosu ktorých je odvádzaná arcibiskupovi urbura /daň/ a to 1/8 vyťaženého striebra a od roku 1323 i z výnosu zlata. V rokoch 1320-1335 sa osídľujú i banícke osady Čučma a Nadabula. V roku 1382 získava Rožňava mestské práva a kráľ Ľudovít I. so súhlasom arcibiskupa ju povyšuje na banské mesto. V roku 1414 vydáva arcibiskup pre Rožňavu prvý banský zákon, ktorým zriadil v meste banskú komoru na čele s banským majstrom. Na prelome 14. a 15. stor. baníctvo zlata a striebra stagnuje a do popredia sa dostáva ťažba medených rúd. O ťažbu medi sa zaujímajú ťažiarske spoločnosti na čele ktorých stojí Martin Thurzo z Levoče a Hans Donel zo Smolníka Títo otvárajú bane na Rozgangu a vyťaženú medenú rudu spracovávajú vo svojich hutiach v Mogyle pri Krakove.
Rozvoj baníctva železa podporuje i cisársky dvor, keď v roku 1781 nariaďuje cisár Jozef II. výber urbury zo železnej rudy.
Druhým významným podnikateľom v baníctve železných rúd v Rožňave bol Uhorský štát, ktorý od roku 1801 vlastnil banské polia na svahoch Tureckej. V roku 1838 získali štátne bane dobývacie právo na žile Štefan a v roku 1843 odkúpili najväčšiu rudnú žilu na svahu Tureckej a túto pomenovali Bernardy / podľa Jozefa Bodnára baníka z Nadabuly/. Za miesto výstavby svojho závodu si vybrali Nadabulu, kde v rokoch 1895 začali raziť dedičnú štôlňu Lukáč-Ladislav, ktorá po vyrazení 3000 m spojila ložiská v Nadabule s ložiskami v Rudnej. V rokoch 1912-1914 postavili štátne bane pred ústim štôlne úpravárenské prevádzky a osadu pre baníkov a technikov. Výstavbou železnice Bánreve-Dobšiná sa od roku 1875 vyťažené rudy v baniach RIMY dopravovali do Ózdu a zo štátnych baní do Diósgyoru.
Po ukončení druhej svetovej vojny boli tieto dva závody znárodnené. Vyhláškou Ministerstva priemyslu ČSR boli dňom 1. januára 1946 zriadené Železorudné bane n.p. Spišská Nová Ves a banské prevádzky v Rožňave sa stali jedným z ich základných závodov.
Na Rožňava Bani a v Nadabule sa modernizovali upravárenské prevádzky a zakladala sa strojárenská výroba.
Po roku 1976 sa v závode Rožňava Baňa začína likvidácia zastaralých povrchových banských a upravárenských prevádzok a likvidujú sa okrajové banské úseky v Rožňavskom Bystrom a Malom Vrchu pri Krásnej Hôrke. Vyťažená železná ruda na Rožňava Bani sa začína upravovať v pražiacich peciach v závode Nižná Slaná, ktoré boli zapálené plameňom z rotačných pecí v Rožňave dňa 28. februára l975.
Text: Ing. Peter Štefanča – taj. GBS Bratstvo
Foto: Štefan Kesi a archív Baníckeho múzea v Rožňave
Úprava/Korektúra: L.L. 9.11.2021