Galaprogramom Dupľovaná nevesta vyvrcholil v sobotu 23. novembra večer jubilejný 25. ročník zimného festivalu zvykov a obyčají Rok na Gemeri. Predstavenie, ktoré v dvoch premiérach zaplnilo hľadisko divadelnej sály OKC a dostupné bolo aj v živom prenose na webe, zožalo zaslúžený aplauz a standing ovation.
 
Viac ako poldruhahodinový program ponúkol pohľad na život na dedine, na zvyky, zároveň aj silný príbeh ženy i zložité scény náročné hlavne po technickej stránke. Režisérom bol skúsený folklorista Ján Lipták.
 
„Hlavne som rád, že sa to ľuďom páčilo,“ začal Ján Lipták. „Som spokojný, že sa nám podarilo urobiť studňu na scéne, aby videli ľudia, ako sa to robí. A zvládli sme to v krátkom časovom limite, ktorý sme mali k dispozícii. Potom tu bola scéna s požiarom. Osobne mám málo skúseností s tým, ako technicky vyriešiť požiar na scéne. S osvetľovačmi som to nacvičil a ilúziu požiaru sme vyvolali, atmosféru a chaos vytvorili. Niektoré veci záležali aj od kondície toho ktorého kolektívu. Ale v konečnom dôsledku si myslím, že sme sa toho zhostili dobre a som rád, že prijali moje myšlienky.“
 
Rok na Gemeri to však nie je len záverečný galaprogram. Je to šesť dní naplnení rôznymi aktivitami. Od predstavení pre širokú verejnosť až po úzko špecializované semináre pre odborníkov. Všetko to bolo rámcované jubilejným, 25. ročníkom podujatia.
 
„Celotýždňový program, ktorým sme patrične chceli osláviť výročie tohto festivalu, vznikol pred rokom. Pretože pripraviť tak veľkolepý program potrebuje nielen organizačné zabezpečenie, ale aj nemalé finančné krytie. Samozrejme chceli sme tomu dať aj myšlienku. Chceli sme festival ukázať v žánrovej i kultúrnej pestrosti taký, akým vlastne Gemer je. Vsadili sme na to, že chceme predstaviť kultúru slovenskú, najmä jej nárečovú mnohosť, maďarskú, rómsku, ale tiež aj rusínsku,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
 
Od pondelka 18. novembra boli každý deň v Dome tradičnej kultúry Gemera pripravené pre školákov tvorivé dielne. Vo štvrtok ich vystriedal výchovný koncert v podaní skupiny Banda, ktorá sa venuje etno a world music. Hlavne pre odborníkov, no i laikov, sa konali semináre a workshopy. Venované boli starostlivosti o kroje, práci s kožou, nechýbali ani tanečná škola či spevácko-hudobný workshop. Kino Apollo uviedlo film Loli Paradička. Nechýbali ani hudobné vystúpenia. Predstavil sa Štefan Štec & Fajta, ako aj skupina Banda.
 
Popri galaprograme bola ďalším vrcholom festivalu piatková Hodovačka na dvore. Varili a piekli sa tradičné gemerské jedlá, pripravovala sa ťahaná štrúdľa. Pre návštevníkov bola k dispozícii aj hrnčiarska dielňa. Uskutočnil sa aj úspešný pokus o slovenský rekord v ručnom tkaní pokrovca. Počas šiestich hodín sa do neho zapojili 78 ľudí. Utkali pokrovec dlhý 326 cm a široký 40 cm. Čím utvorili ustanovujúci slovenský rekord.
 
Hlavným lákadlom však už tradične je sobotný galaprogram. Vlani postavil režisér J. Lipták latku vysoko. Čím si možno v tomto roku situáciu trochu skomplikoval, pretože očakávania boli vysoké. „Tešili sme sa na galaprogram v réžii Janka Liptáka, ktorý je naozajstný gemerský folklorista. Bolo to niečo famózne, fantastické. Dala som mu voľnú ruku v tom, aby vymyslel program, kde budú zapojené všetky kolektívy z regiónu. Nebola to jednoduchá úloha. Sú to neprofesionáli, ani jeden herec medzi nimi nie je. Sú to ľudia, ktorí idú ráno do práce, sem tam na skúšku, kde niečo nacvičia a potom idú na scénu. Toto všetko dať do jedného celku, tak klobúk dole, toto sa vydarilo,“uviedla Novotná. „Veľmi veľmi som vďačná našim folkloristom, ktorí tú myšlienku pochopili a poňali to ako výzvu. Bolo niekoľko nácvikov, na vlastné náklady prišli do Rožňavy, skupiny cvičili samostatne, režisér chodil za nimi. Mali jeden spoločný nácvik a potom generálku pred prvom premiérou. S malou dušičkou som sledovala, čo z toho bude, lebo sú to ľudia, ktorí nie sú naučení na veľkú scénu, osvetlenie… ale tak strašne pyšná som na nich. Zmobilizovali sa a išli naplno. Bolo to niečo fantastické a že to bolo dobré dokazuje aj standing ovation. Som naozaj príjemne prekvapená, že sa nám dvakrát podarilo naplniť sálu OKC. V Rožňave je to taký zázrak. Folklór žije na dedinách a nie až tak v meste. Ale že sme priniesli tradície do mesta a je o ne veľký záujem, tak je to super. Možno je to aj tým, že Dom tradičnej kultúry Gemera funguje už štvrtým rokom a tradície sa postupne dostávajú aj do mestského spoločenstva.“
 
K folklóru má blízko aj vedúci odboru kultúry, športu a cestovného ruchu Ivan Nemčok. Vzhľadom na to, že v tomto roku sa mesto Rožňava aktívnejšie zúčastnilo na organizácii festivalu, dostal sa do špecifickej pozície. Bol organizátor i účinkujúci. „Pozícia bola mimoriadna v tom, že som sa viac zúčastňoval na celkovej príprave festivalu nielen galaprogramu. Mesto malo svoj podiel, tak z pozície vedúceho odboru som sa tomu musel venovať viac ako po minulé roky. V sobotu som tu bol za folkloristu, no kým nezačala generálka, tak som tu riešil aj organizačné veci. Po vystúpení som zase za vedúceho odboru,“ vysvetlil dvojúlohu Ivan Nemčok. Ako vníma samotný galaprogram? „Očakával som veľkú vec. Lebo v minulom roku sa podarilo niečo mimoriadne. Bol to program vojenský. Spomienky starého otca. Teraz sa Jano venoval ženskej časti rodiny a čakal som niečo mimoriadne. Keď som videl prvý nástrel scenára, tak som si povedal, no tak tento rok to bude fuška, ale podarilo sa. Výsledok, ktorý mohli diváci vidieť, stál za to.“
 
 
 
 

© Mesto Rožňava, 27.  11. 2019 Peter Podolinský, Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu, Mestský úrad Rožňava
Publikované: 27.11.2019 13:34 hod.