Prvým Rožňavčanom narodeným v roku 2021 sa stal Attila Kováč. Na svet sa dostal 8. januára o 13.20 hod., vážil 3 550 gramov a meral 51 centimetrov.
 
Pre mamu Izabelu Šoltésovú to bol druhý pôrod. Keďže už pri prvom musela nečakane rodiť cisárskym rezom, naplánoval lekár pre bezpečie matky i dieťaťa aj druhý pôrod sekciou. „Samozrejme, vždy je tam ten strach, keď sa jedná o operáciu, ale mala som maximálnu dôveru v pána doktora Olšavského a tiež som vedela, že inak sa to nedá,“ uviedla mama Izabela Šoltésová.
 
Pre pôrod uvažovali nad dvoma nemocnicami, no Izabelu to ťahalo domov. Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 sa vynárali v jej mysli rôzne otázky, čo ak bude pozitívna?, čo bude s bábätkom?, pustia ich domov? a podobne. „Všetky možné scenáre som mala pred sebou a nebolo mi všetko jedno,“ pokračovala Izabela. „No v deň, keď som si mala začať vybavovať predoperačné vyšetrenia, som sa viac upokojila. Sestrička na pôrodnej ambulancii ma veľmi milo privítala, vysvetlila všetko čo budem potrebovať, kam mám ísť a ešte ma aj postískala, že všetko bude v poriadku. Na ďalší deň som išla na PCR test, ktorého výsledok mi prišiel až o dva dni neskôr. Našťastie bol negatívny - ďalší dobrý pocit. Pri tom som si stále hladkala bruško a verila, že je a bude všetko OK. Večer pred plánovanou sekciou som sa ešte pýtala priateľa či teda meno Attila stále platí. Bolo to prvé meno, čo som cítila, že takto sa bude môj druhý chlapec volať. Ani som nad inými menami nerozmýšľala. Je to krásne silné meno a zároveň krásne znie, keď ho vyslovíte. Otecko, Róbert Kováč, tiež chcel mať syna Attilu, takže meno bolo od začiatku až do konca jasné.“
 
V súčasnej situácii sa pred blížiacou situáciou rojili v mysli budúcej mamy rôzne myšlienky, no cítila, že to bude v poriadku. „Polovicu noci som prebdela. Ráno som vybozkávala svojho prvého syna Aarona a už sme pred ôsmou s priateľom, kufrom v ruke a mojím veľkým bruchom stáli pred dverami do pôrodnice. Vošla som sama a už som vedela, že sa to začalo,“ uviedla Izabela. „Bola tam opäť milá sestrička, chytila ma za ruku a hneď ma utešila, že všetko bude dobre, ničoho sa nemám báť, všetko dopadne skvelo. Potom prišli aj ostatné sestričky. Ešte mi robiť antigénový test. Hneď som mala pocit, že sú tu naozaj milé sestričky, ľudské. Všetko mi povedali, vysvetlili, vzali veci, začali s testami,  injekciami, ktoré sa musia pred operáciou podať. Bolo to akoby som mala pri sebe rodinu. Absolútne profesionálny prístup, ale zároveň ľudský, že som sa ani nebála. Hlavná vedúca sestra prišla a aj spod rúška som videla, že sa na vás usmieva a ubezpečila ma, že bude o nás postarané. Bez komentára, ja som takýto prístup nikde inde nezažila.“
 
To už sa blížil čas pôrodu. „Už keď som uvidela doktorov s úsmevom a celým operačným tímom, ktorí ma upokojovali a vraveli, že päť minút a ste mamička, tak samozrejme vtedy, aj tak človek dostane trochu strach, keď už si má sadnúť na posteľ a dostať epidurálku…,“ pokračovala Izabela. „Anesteziológ bol vynikajúci, hovoril mi, čo robí, keďže som mu bola chrbtom. Mala som pocit, že všetci sú tam kvôli mne, ale nie len z pracovnej pozície, ale hlavne chceli, aby aj ja, aj bábätko boli v poriadku. Dali predo mňa plachtu a už to šlo. Pýtali sa ma, ako sa cítim, držali ma za ruku a v sekunde, ako som počula krik svojho synčeka, sa mi vyliali slzy šťastia. Všetci okolo mňa mi gratulovali a cítila som, že sú naozaj šťastní aj oni. V piatok 8. januára 2021 o 13.20 sa narodil môj Attila.“
Lekári dokončili operáciu a mamu Izabelu previezli na oddelenie intenzívnej starostlivosti. „Onedlho mi laktačná poradkyňa priniesla môjho malého Tiliho a hneď sa snažila o okamžité prisatie. Keďže som sa nevedela hýbať a mala som fakt bolesti, nežne mu otočila hlávku a držala ho pri mne,“ opísala Izabela. „Čo som si všimla, zakaždým keď mi ho priniesli bolo, ako jemne a s láskou s ním narábajú. Doslova si ho privinuli k sebe, pomohli mu odgrgnúť. Veľmi dbali o to, aby sme boli čo najviac spolu a cítili sa navzájom, lebo to urýchľuje tvorbu mlieka. Ak niekto mal už sekciu, tak vie, že po nej je mliečko až na 4. deň. Tak to bolo s mojim prvým synom, ale v inej nemocnici. V Rožňave som mala mliečko už na 2. deň. Sestričky mi pomáhali so všetkým, upokojovali ma. Tak úžasný prístup, až som mala pocit, či si ma nemýlia s členom kráľovskej rodiny.“
 
„Som im za to vďačná a ďakujem všetkým v rožňavskej nemocnici. Doktori, sestričky, laktačné poradkyne, sanitárky, proste celý personál má fantastický prístup. Ľudský, milý, ochotný, ani raz som nemala pocit, že som jedna z mnohých, ktoré tam ležia, že som číslo na páske, ktorú som dostala okolo zápästia. To, ako sa starali o moje novorodeniatko, môj malý život. Toto sú ľudia, ktorým som naozaj vďačná. Prídu, opýtajú sa na vás na bábätko, porozprávajú sa s vami, povtipkujú, vezmú, odnesú, pomôžu so všetkým čo sama vtedy nezvládate,“ vyznala sa Izabela. „Týmto by som aj ja chcela upokojiť mamky, ktoré majú pred pôrodom a zvolili si našu rožňavskú nemocnicu, že som maximálne spokojná a vrelo odporúčam. Mother baby bond a rooming fungujú okamžite ako vidia, že to zvládate. Cumlíky sú našťastie "zakázané" neodporúčajú ich, ani prikrmovanie nie je považované za samozrejmosť. Samozrejmosť je mamka s dieťaťom spolu a nech má čo najviac mlieka, obaja nech sú zdraví, a aby mohli bezpečne ísť domov akonáhle všetky vyšetrenia dopadnú dobre.“
 
 

© Mesto Rožňava, 13.  1. 2021 Peter Podolinsky, Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu, Mestský úrad Rožňava

 

Publikované: 13.01.2021 08:30 hod.