Programy venované 730. výročiu prvej písomnej zmienky o meste Rožňava
 
Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu MsÚ v Rožňave na oslavy „narodenín“ mesta nezabudol, no kvôli stále prebiehajúcim opatreniam v súvislosti s pandémiou koronavírusu žiaľ nemôžeme pripraviť pre priaznivcov kultúry a histórie nášho mesta podujatia v takom rozsahu a takej forme, ako si to výnimočné 730. výročie prvej písomnej zmienky vyžaduje. Preto sme sa rozhodli, že vás aspoň formou uverejnenia anotácií k prvým prednáškam cyklu Rožňava v premenách času zasvätíme do toho, čo sa pripravuje...
 
Prvé prednášky ponesú spoločný názov:
 
Rosnobana – Rosnoubana – Rosnavia – Rozsnyó – Rožňava vo svetle archívnych dokumentov
a ich autorkami sú:
Ing. Eva Jergová, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, vedúca
Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., Archív a knižnica Biskupského úradu v Rožňave
 
Takto nás v anotácii k svojej časti prednášky do problematiky vtiahne pani Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD.:
 
 „V rámci dvoch príspevkov si priblížime vládu Ondreja III. a okolnosti udelenia svojho majetku – usadlosti Rosnobana (Rosnoubana) ostrihomskému arcibiskupovi Lodomérovi, ako aj ostrihomskému arcibiskupstvu. Zamyslíme sa nad problematikou udeľovania donácií a mestských privilégií v rámci stredovekého formovania sa remeselníckych a baníckych centier v mestá. Pozrieme sa na obsahovú skladbu samotnej listiny, ktorá nám prezradí, že proces odovzdávania a uvedenia kráľovského majetku Rosnobana (Rosnoubana) nebol jednorazovou záležitosťou, ale prebiehal počas celého roka 1291 a zavŕšil sa až 31. decembra 1291. Predstavíme si aj osobu samotného skriptora – pisára listiny. Listiny podobného charakteru sa vzhľadom na nepokojné obdobia mocenských zápasov, ako aj v súvislosti so striedaním sa cirkevných a svetských predstaviteľov, viackrát potvrdzovali, čo bolo aj v prípade Rožňavy.“
 
Rovnako zaujímavé a dôležité listiny, týkajúce sa dejín nášho mesta, predstaví Ing. Eva Jergová : 
               
„Rožňavské pracovisko Štátneho archívu v Košiciach má v úschove niekoľko vzácnych archívnych fondov, medzi ktoré patrí Magistrát mesta Rožňava, v ktorom sa zachovalo aj 10 stredovekých listín.
 
V prvom príspevku sa presunieme do obdobia na konci 15. storočia, kedy sa Rožňava v roku 1487 stala súčasťou Zväzu hornouhorských banských miest a riadila sa Gelnickým banským právom. Členstvo vo Zväze a ochranná ruka zemepána - ostrihomského arcibiskupa, mali byť zárukou právneho postavenia mesta. Medzi mestami a cudzími ťažiarmi však boli neustále trenice, a tak panovník ako aj zemepán opakovane upevňovali právne postavenie mesta. Priblížime si listinu kráľa Vladislava z roku 1496, ktorý sa prihovoril priamo Gemerskej stolici, ktorá staré slobody a práva mestečka Rožňava porušovala. Túto listinu sa nám podarilo v roku 2020 vďaka Slovenskému národnému archívu zreštaurovať. V príspevku si opíšeme práce, ktoré boli na tejto listine vykonané.
 
Druhou listinou sa dostaneme do 17. aj 16. storočia. Je to privilegiálna listina cisára Leopolda I., uhorského kráľa z roku 1681, ktorý v nej potvrdzuje  richtárovi, prísažným a ostatným obyvateľom mestečka Rožňava privilégiá, ktoré boli mestečku udelené v roku 1519 kráľom Ľudovítom Jagelovským a potvrdené cisárom Ferdinandom III. Habsburským, uhorským kráľom v roku 1638. Panovník oslobodzuje rožňavských obyvateľov od platenia mýta a tridsiatku od každého tovaru. Okrem obsahu si opíšeme aj  formu listiny. 
 
Listiny boli spolu s inými archívny dokumentmi v roku 1955 ešte v správe mestského archívu, ktorý podliehal kontrole okresného archivára. Neskôr boli odovzdané do Okresného archívu so sídlom v Betliari.“
 
Listina, v ktorej sa prvýkrát objavil názov mesta Rožňava 1291
 
Potvrdenie práv Rožňavčanov 1496
 
Výsady mesta Rožňava 1681
 
 
 

© Mesto Rožňava, 15. 2. 2021 Mgr. Lenka Leštáková, Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu, Mestský úrad Rožňava

Publikované: 15.02.2021 08:46 hod.