Národný park Slovenský kras sa rozprestiera v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Územie pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch, Zádielska a Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami, geologickým rozhraním a kotlinami. Na ploche 346 km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska a predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Pretože prirodzené pokračovanie krasového územia je v susednom Maďarsku, južnú hranicu z najväčšej časti tvorí štátna hranica. 

Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od roku 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť. Územie Slovenského krasu bolo v roku 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosferických rezervácií v rámci programu UNESCO- Človek a biosféra (Man and the Biosphere). Jej cieľom je, aby „rezervy biosféry“ boli chránené, skúmané a zároveň v rozumnej a prírode neškodiacej miere človekom aj využívané. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Územie Slovenského krasu bolo vyhlásené za národný park 1. marca 2002, pre nesmiernu druhovú bohatosť ( vyše 1500 rastlinných taxónov a viac ako 4.000 živočíšnych druhov, z ktorých mnohé sú vzácne a chránené) a zachovalosť prírodného dedičstva. Prírodné hodnoty územia, biotopy a na nich naviazané rastlinné a živočíšne druhy  spĺňajú parametre európskych kritérií platné pre členské štáty európskej únie a preto je územie Slovenského krasu súčasťou európskej  sústavy chránených území NATURA 2000. V územnej pôsobnosti správy NP Slovenský kras je 16 území európskeho významu. Nachádza sa tu Chránené vtáčie územie Slovenský kras, a zasahujú tu časti ďalších 4 CHVÚ.

V Slovenskom krase sa vyskytujú všetky krasové formy charakteristické pre kras nášho klimatického pásma. Sú to predovšetkým škrapy, krasové jamy (závrty) a priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf plošín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, z ktorých najznámejšia je Zádielska tiesňava. Vysokú úroveň skrasovatenia územia potvrdzuje výskyt veľkého počtu podzemných dutín a jaskýň. Dnes tu už poznáme skoro 1200 jaskýň.

Svojrázne podmienky tohto krasového územia sa odrazili aj v rozmanitosti rastlinstva, pričom najväčší význam majú endemické druhy, ktoré sa svojím výskytom viažu na územie Slovenského krasu. Vytvorili sa tu pestré životné podmienky aj pre vývoj živočíšstva. Sú to prevažne nižšie skupiny živočíchov, ktoré dávajú tomuto územiu charakter zoocenóz stepného a lesostepného pásma. V jaskyniach nachádzajú vhodné životné podmienky predovšetkým netopiere.

Územie národného parku je vyhľadávanou turistickou lokalitou. Pre návštevníkov slúžia turistické chodníky v dĺžke cca 270 km, je vybudovaných 7 náučných chodníkov s informačnými panelmi na trase a vyznačených je asi 50 km cyklotrás. Medzi turisticky atraktívne miesta patrí impozantná Zádielska tiesňava, zrúcaniny Turnianskeho hradu a Hájske vodopády. Najlákavejšie sú prehliadky jaskýň. V Slovenskom krase sú sprístupnené štyri jaskyne - jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa a formou sprievodcovskej služby je sprístupnená aj Krásnohorská jaskyňa.   Výnimočná je Silická ľadnica, ktorá je najnižšie situovaná jaskyňa (503 m n. m.) mierneho klimatického pásma s ľadovou výplňou. Nachádza sa na Silickej planine 2 km západne od obce Silica. K jaskyni sa dostanete žlto značeným turistickým chodníkom, ktorý vychádza z malého parkoviska pred Silicou pri štátnej ceste. Z upravenej terasy návštevníci môžu nazrieť do chladného útrobia jaskyne, pričom uvidia aj menšie útvary ľadovej výplne. Pohyb mimo chodníka a terasy je zakázaný a nebezpečný. Slovenský kras je už dlhoročne spätý s orientačným behom. Každoročne sa tu konajú preteky rozličných výkonnostných kategórií od amatérov až po profesionálov. Umožňuje to vhodná konfigurácia terénu. Dlhoročnú tradíciu majú preteky o pohár Slovenského krasu.

Podrobnejšie informácie nájdete na stránke http://www.sopsr.sk/slovkras/

Správa Národného parku Slovenský kras
Biely kaštieľ 188, 049 51 Brzotín
kontakt: Ing. Ján Kilík – riaditeľ správy
tel.: +421-58-732 68 15, tel./fax: +421-58-734 67 69
e-mail: jan.kilik@sopsr.sk

 


Podrobnejšie informácie na webe - TU:  http://www.sopsr.sk

Publikované: hod.