Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.

Vydávanie rožňavských pohľadníc má bohatú tradíciu. Najstaršie pohľadnice sa vyhotovovali na základe ilustrácií, neskôr fotografií. Rozmnožovali sa pomocou litografie,  neskôr sa stala najpoužívanejšou technika svetlotlače – spočiatku čiernobiela, neskôr kolorovaná a postupne sa do popredia dostávali fotopohľadnice. Na pohľadniciach sa takmer vždy uvádzajú len mená a priezviská vydavateľov. Do prvej polovice 20. storočia najviac rožňavských pohľadníc vydali rožňavskí vydavatelia János Búfy, Nándor Pauchly, József Fuchs, Jenő Falvi a Sajó-Vidék.

Najpočetnejšiu skupinu rožňavských pohľadníc predstavujú pohľadnice zobrazujúce mesto a jeho stavebné dominanty. Autori fotografií najviac obľubovali pohľady na mesto z Kalvárie a z úbočia Rákoša a zábery zo Strážnej veže a zo severovýchodného rohu štvorcového námestia.

Rožňavské pohľadnice predstavujú široký záber zobrazenia kultúrno-historických pamiatok, ktoré z hľadiska obsahovej skladby je možné rozdeliť na pohľadnice s vyobrazením diel výtvarného umenia (Metercia, Smrť Attilu, pomník Františky Andrássyovej, atď.), pohľadnice s turistickým obsahom (napr. Rožňavské kúpele) a so stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami (Strážna veža, radnica, františkánsky kostol, biskupský palác, , Banícke múzeum, katedrála atď.), ktoré tvoria najrozsiahlejšiu skupinu rožňavských pohľadníc. Stretávame sa aj s pohľadnicami s politickou (Rožňava 1938), priemyselnou (Rožňava-baňa) a hudobnou tematikou (Zenésznegyed – Hudobná štvrť).

Najstaršia pohľadnica Rožňavy je z roku 1898 a zobrazuje pohľad na stred mesta z Kalvárie. Pohľadnicu vydal Falvi Jenő.

Pohľadnice sú dôležitým prameňom poznania histórie mesta, cenným historickým prameňom a vyhľadávaným zberateľským artiklom.

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

 
Zdroje:
Petercsák, T.: A képes levelezőlap története. Miskolc, 1994
Tököly, G.: Ki kicsoda Rozsnyón. MÉRY RATIO, Somorja, 1999.
Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I
 
 
 

© Mesto Rožňava, 29. 4.  2021 Ing. Marek Krišťák, administrátor internetového portálu mesta
Publikované: 29.04.2021 16:22 hod.