S návratom MFK Rožňava do súťaže sa do brány vrátil skúsený Ladislav Šalamon. V roku 2015 ho pracovné povinnosti zaviali do Bratislavy. Futbalu zostal verný a stal sa posilou Lokomotívy Devínska Nová Ves. Teraz je späť v Rožňave. Rožňavskej brankárskej jednotke sme položili pár otázok.
 
Vrátili ste sa do brány MFK Rožňava. Čo o tom rozhodlo?
„O návrate do Rožňavy rozhodlo predovšetkým to, že sme sa s manželkou rozhodli po štyroch rokoch života v Bratislave vrátiť späť do Rožňavy. Už na začiatku, keď som z Rožňavy odchádzal, som bol rozhodnutý vrátiť sa späť, otázkou bol už iba čas, preto ďakujem aj manželke, že ma v tomto rozhodnutí podporila a rovnako aj môjmu zamestnávateľovi, ktorý mi umožnil prácu z Rožňavy. Zároveň, aj keď nikdy nehovor nikdy, by som si nevedel predstaviť, že napriek bývaniu v Rožňave, by som hral za iný klub. Chcem šport a futbal v meste reprezentovať a verím, že aj svojimi výkonmi prispejem k zlepšeniu momentálne situácie.“
 
Jesenná časť sa skončila. Aká bola pre vás?
„Z môjho pohľadu presne naplnila to, čo som od nej očakával. Možno to znie prekvapivo, ale nemal som veľké očakávania a bol som opatrný s cieľmi pred novou sezónou, nakoľko letnú prípravu sme takmer žiadnu nestihli. Káder sa formoval počas celej jesennej časti, možno až ku koncu sa o niečo viac stabilizoval, no v každom zápase sme nastupovali v pozmenenej zostave. Prvé zápasy boli slabšie, no každým ďalším zápasom sme naberali na kondícii. V druhej polovici zápasov sme boli každému súperovi minimálne vyrovnaným súperom, dokonca častokrát sme herne boli lepším tímom, čo sa ukázalo aj na výsledkoch. Ak by sme mali o šesť bodov viac, mohli by sme na jar pomýšľať ešte na tie najvyššie priečky.“
 
Prišli ste do obmeneného kádra. Ako ho vnímate? Ktoré sú jeho silné a ktoré slabé stránky?
„Káder je obmenený oproti minulému obdobiu, no všetci sa dobre poznáme a vieme, čo od seba môžeme očakávať. Hráči majú svoju kvalitu, no treba priznať, že najslabšou stránkou súčasného kádra je tréningová morálka. Vyplýva to najmä z toho, že väčšina hráčov je skúsenejších, ktorí už dlhodobejšie hrávali nižšie súťaže. Nad futbalom prevažujú pracovné či rodinné povinnosti, ktoré je častokrát náročné časovo zladiť s pravidelným absolvovaním tréningov. Som však rád, že všetci sa počas zápasov snažíme ťahať za jeden povraz a že sa dokážeme navzájom povzbudiť. To je veľmi pozitívne.“
 
Boli ste preč štyri sezóny. Ako sa vám počas nich viedlo? Ako sa pozeráte na svoje účinkovanie v Devínskej Novej Vsi či Janíkoch?
„Tri roky som bol v Devínskej Novej Vsi a posledný rok som bol v Janíkoch. Účinkovanie v 3. bratislavskej lige v Devínskej Novej Vsi by som rozdelil na dve časti, tá lepšia a tá nie príliš ideálna. Prišiel som do tímu, ktorý postúpil do 3. ligy a bol nováčikom. Na začiatku prvej sezóny sa káder tiež iba formoval a bolo množstvo nových hráčov, no nakoniec sa tím ustálil a skončili sme v prvej polovici tabuľky. V 3. bratislavskej lige prevažovali mladí hráči, najmä študenti vysokých škôl, ktorí boli odchovancami prvoligových dorastov. Súťaž teda mala svoju kvalitu, no predovšetkým bola rýchlejšia ako napr. vtedajšia 4. liga tu v Rožňave. Na druhej strane skúsenosti hráčov po taktickej a miestami technickej stránke boli nižšie. Konkrétne v Devínskej Novej Vsi bola počas prvých dvoch sezón dobrá atmosféra. Funkcionári sa snažili klub zveľaďovať a posúvať dopredu, čo sa aj v nasledujúcej sezóne premietlo do lepšieho umiestnenia postupu aj B tímu do vyššej súťaže. Moje rozhodnutie klub opustiť prišlo v tretej sezóne, kedy nové vedenie klubu začalo hráčov manipulovať a neplnilo si svoje sľuby sa záväzky. Za dva sezóny sa v klube vymenilo približne 40 futbalistov na čo som nebol zvyknutý, a preto som sa rozhodol klub opustiť. Vtedajší tréner z Devínskej mi odporučil Janíky, nakoľko pri pracovnej vyťaženosti som sa futbalu nestíhal venovať už 4-krát do týždňa. V klube bolo veľmi solídne prostredie, kvalitné podmienky a nadšenie ľudí, ktorí sa futbalu venovali. To vyústilo do toho, že sa nám podarilo historicky pre Janíky vyhrať celú súťaž. Bolo to neskutočné ako všetci ľudia spolupracovali a nadšene vytvárali pre hráčov podmienky, aby sa v klube cítili dobre. Vďaka a obdiv patrí rovnako starostovi v Janíkoch, ktorý do bodky splnil všetko tak, ako ústne prisľúbil. Rovnako fanúšikovia sa na konci sezóny spojili a pripravili pre hráčov za víťaznú sezónu spoločnú večeru a posedenie. Dobrosrdečnosť a ochota ľudí robiť veci navyše, ich nadšenie a jednota ma veľmi príjemne prekvapila. Z Devínskej som odchádzal sklamaný a z Janíkov nadšený a s radosťou. Veľa klubov a funkcionárov, ale aj fanúšikov z vyšších súťaží, by sa mohlo od klubu z 5. ligy veľa čo učiť. Ak by som z Bratislavy neodišiel, určite by som v Janíkoch zotrval aj naďalej.“
 
 
 
 
 

© Mesto Rožňava, 12.  11. 2019 Peter Podolinský, Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu, Mestský úrad Rožňava
Publikované: 12.11.2019 13:22 hod.