Zápas uplynulého kola 5. ligy dopadol pre MFK Rožňava dobre. V náročných podmienkach zdolali Čečejovce 4:1. Okrem víťazstva však stretnutie prinieslo aj jednu nanajvýš zaujímavú premiéru. V 5. lige v drese MFK ju mal 47-ročný Attila Gyömbér. Futbalisti v tomto veku už zvyčajne majú aktívnu kariéru za sebou. On sa však k aktívnej činnosti vrátil o niečo viac ako dvoma rokmi. Posilnil vtedy káder Rudnej. Po jej spojení s MFK Rožňava tak mohol nastúpil aj za tento tím. Medzi hráčmi často o polovicu mladšími sa však nestratil. Ukázal to aj v spomínanom sobotňajšom zápase.
 
Máte za sebou piatoligovú premiéru. Ako ste sa dostali do kádra MFK Rožňava?
„Kamaráti ma poprosili o pomoc. V piatok mi volali, či by som si nevedel prísť zahrať s nimi, lebo je ich málo. Po krátkom rozmýšľaní som sa rozhodol, že to skúsim. Napokon, nikdy nie je neskoro. Ani na piatu ligu, teda na premiéru v piatej lige, nakoľko som túto súťaž ešte nikdy nehral. Takto som sa teda dopracoval na toto ihrisko.“
 
Pracujete ako telocvikár, viac ste sa venovali basketbalu. Aká je vaša futbalová minulosť?
„Veľká nebola. Keď som chodil na vysokú školu, tak som pár sezón hrával za Kružnú. Keď som nastúpil do zamestnania, prestal som s futbalom. Je pravda, že som vyrastal s basketbalom. Odmalička som ho hrával, ešte aj dorasteneckú ligu za Rožňavu. Futbalovo som nerástol nikdy a nikde, ale stále som mal k nemu blízko. Bol to taký môj detský sen zahrať si futbal na rožňavskom hlavnom ihrisku. Pre mňa to bola taká príjemná skúsenosť, že sa dá aj v tomto veku skúšať takéto veci.“
 
Aký bol pre vás zápas? Počasie nebolo práve najlepšie.
„Nebolo teplo. To bola výhoda. Na druhej strane ihrisko bolo rozmočené a ťažšie na pohyb. Ja som však ľahký človek, možno teda aj toto bola pre mňa výhoda.
Dostali sme z prvej šance súpera gól. Prebehlo mi hlavou, že to asi nebude jednoduché a moja premiéra nebude úspešná. Ale tak ako pribúdali minúty, začali sme mať loptu viac na nohách, útočili sme, vyrovnali, pridali ďalšie góly, vtedy som uveril, že to dotiahneme do úspešného konca.“
 
Na ihrisku ste boli zrejme najstarší. Ako sa hralo s oveľa mladšími hráčmi?
„S väčšinou hráčov som pravidelne hrával v minulom roku v Rudnej 6. ligu. Až taký rozdiel to nebol, ako som zvyknutý hrávať. Priznám sa, že som čakal vyššie tempo a pre mňa taký horší zápas, v zmysle, že to bude pre mňa ťažšie. Bol som však príjemne prekvapený, že nie. Je tu síce rozdiel oproti 6. lige, ale nie až tak veľký, ako som si pred zápasom myslel.“
 
Hrali ste na poste obrancu.
„Mám vzadu viac priestoru, nemusím kmitať hore dole. Ale kedy to bolo iba na mojom výbere, najradšej by som hral v strede, možno na kraji stredu. Cítim sa však v pohode aj vzadu. Ako obranca.“
 
K futbalu samozrejme patria góly. Obrancovia ich však veľa nedávajú. Chceli ste sa zapísať do listiny strelcov?
„Túžba samozrejme bola. Mal som aj peknú šancu. Laco Dávid mi tam pätičkou prihral loptu, ale trafil som brankára.“
 
Uvidíme vás aj v ďalších piatoligových zápasoch?
„To je otázka na niekoho iného, ale myslím si, že ma budú volať len v prípade, ak ich bude málo. Som s tým vysporiadaný. Nastupovať v 7. lige je však pre mňa povinnosť, hlavne ak chceme postúpiť do 6. ligy.“
 
 
 
 
 
 
 

© Mesto Rožňava, 9. 10. 2019 Peter Podolinský, Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu, Mestský úrad Rožňava
Publikované: 9.10.2019 14:09 hod.