V roku 1991 uplynulo 700 rokov od datovania prvej písomnej pamiatky, v ktorej sa Rožňava spomína ako usadlosť „posessio“ Rosnobana. V tomto roku sme si túto nesporne dôležitú udalosť v dejinách mesta pripomenuli s celou slávou, ktorá tejto udalosti prísluší.
 
Mesto oslávilo svoju 700 ročnú existenciu už v roku 1973, keď vtedajší predseda Miestneho národného výboru Ľudovít Lučko usporiadal veľkolepé oslavy 700 ročnice mesta. Od tohto času sa vedú medzi historikmi spory o tom, na základe čoho pripadol tento dátum práve na rok 1973. Neexistuje podľa vedomostí odborníkov dokument, ktorý by potvrdzoval opodstatnenosť osláv. V listine z roku 1243 sa síce v chotári brzotínskeho panstva spomína niekoľko osád, ale bez názvu a bližšieho určenia.
 
Nenáleží nám hodnotiť rozhodnutia predchádzajúceho vedenia mesta. Konštatujeme, že toto výročie sa šikovne využilo na opravu miestnych komunikácií, chodníkov a samotného centra mesta. Pri tomto výročí bola na námestí odstránená pôvodná dlažba a nahradená asfaltovým kobercom. Mesto dostalo Rad práce a mnoho ďalších ocenení a zaradilo sa medzi najstaršie mestá na Slovensku.
 
Myšlienka pripomenúť si skutočné 700. výročie od prvej písomnej pamiatky mesta vzniklo pri neformálnom stretnutí predstaviteľov mesta po vernisáži výstavy Baníckeho múzea v expozícii výtvarného umenia.  Dnes už nie je podstatné, kto prvý predniesol túto myšlienku. Zástupca primátora mesta Ladislav Dávid si zobral za úlohu zistiť možnosti mesta v tejto oblasti. Myšlienka dostala reálnu podobu.
 
Neslávilo sa 700. výročie „vzniku mesta“ preto, že už raz oslávené bolo ako aj preto, že mesto nevzniká k určitému dátumu, ale je to proces postupný, trvajúci desiatky, ba stovky rokov. Dôraz sa položil na datovanie prvej písomnej pamiatky.
 
14. septembra 1991, v druhý deň Rožňavského jarmoku zvuk fanfár zo strážnej veže ohlásil začiatok osláv na Námestí baníkov. Primátor mesta, Imrich Ondréšik na javisku privítal hostí mesta z Maďarska, Nemecka a Švajčiarska a prihovoril sa k účastníkom osláv. Potom sa na javisku odohrala historická scéna odovzdávania donačnej listiny tentoraz nie ostrihomskému arcibiskupovi, ale primátorovi mesta. Po vystúpení Rožňavského spevokolu nasledoval program historického šermu a podaní skupiny Marrkus z Prešova a Krásnohorských zbrojnošov z Košíc.
Oslavy vyvrcholili hudobným programom FUN rádia, súťažou Miss Roma ´91 a diskotékou. V programe vystúpili miestne folklórne súbory Gemer, Haviar, Búzavirág, skupina Rómskej občianskej iniciatívy a tanečný súbor Sambed.
 
Historickému a spoločenskému významu tohoto podujatia sa najviac priblížilo banícke múzeum, ktoré k tejto príležitosti pripravilo výstavu originálnych dokumentov z dejín Rožňavy. Návštevníci mohli vidieť list fiľakovského bega Rožňavčanom, alebo priepustku Františka Rákócziho II. pre furmanov z okolia mesta, či protokol o vypočúvaní rožňavskej čarodejnice pred jej upálením /podotýkam jedinej upálenej v Rožňave v 17. storočí/, alebo pamiatky na čulý remeselný a cechový život v meste. Tieto dokumenty boli jednak zo zbierok múzea a jednak z archívnych fondov okresného archívu v Rožňave.
 
Kronika mesta Rožňava 1991
Eva Tományová
 
 
 

© Mesto Rožňava, 25.  5. 2021 Mgr. Lenka Leštáková, Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu, Mestský úrad Rožňava
 
 
Publikované: 25.05.2021 16:17 hod.