Rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v meste Rožňava bolo počas mnohých stáročí baníctvo. Už v 17. storočí patrilo mesto Rožňava medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku.

Najstaršie remeslá a cechy v Rožňave vznikali ako obslužné združenia pre banícku činnosť. Súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci (obuvníci), mäsiari a kováči, ktorí produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – ševci obuv, mäsiari loj a kožu a kováči náradie a náčinie.

Medzi najstaršie remeslá v Rožňave patrilo ševcovstvo (obuvníctvo). Spolu s niekoľkými ďalšími remeslami sa  ševci spomínajú už v mestskom štatúte z roku 1574. Cech v Rožňave založili pravdepodobne v roku 1590. Spracovávali kožu jednoduchým spôsobom a pomocou šidla šili jednoduchú obuv. Okrem sedliackych topánok, mužských a ženských nízkych topánok, vyrábali aj čižmy.

V roku 1618 sa čižmári odčlenili od ševcov a založili si v meste vlastný cech. Artikuly im udelilo mesto Rožňava. Vyrábali čižmy pre potreby vyšších a nižších vrstiev. Táto takmer po kolená siahajúca obuv s vysokou sárou rôznych modelov sa vyrábala zo zafarbenej, najčastejšie červenej a bledohnedej kože. Čižmy boli zdobené ostrohami, strapcami a inými okrasami. O šikovnosti a chýre rožňavských čižmárov svedčí skutočnosť, že v roku 1643 si u Juraja Czizmadiu objednala čižmy manželka štítnického zemepána.

V roku 1630 si rožňavskí čižmári od mestskej rady v Košiciach vyžiadali nové artikuly.

Už v roku 1695 patril čižmársky cech s 18 majstrami medzi najpočetnejšie cechy v Rožňave. K pomerne silným cechom patrili aj ševci, ktorí mali v spomínanom roku 11 majstrov. V roku 1725 mali čižmári 27 a ševci 8 majstrov. O tri roky neskôr, v roku 1728, pracovalo v Rožňave 36 čižmárskych majstrov a 14 majstrov - ševcov. V roku 1828 pracovalo v meste 46 čižmárskych majstrov a  16 ševcovských majstrov. V 19. storočí patrili čižmári k najpočetnejšej skupine remeselníkov v Rožňave.

Cechy ševcov a čižmárov mali v Rožňave bohatú históriu. Obe remeslá mali rozhodujúcu úlohu v hospodárskom živote mesta.

Po zrušení cechov priemyselným zákonom v roku 1872 a vytvorení priemyselných spolkov (spoločenstiev) mal v Rožňave silné postavenie čižmársky spolok.

V zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza množstvo predmetov viažucich sa k ševcovskému a k čižmárskemu remeslu. Okrem cechových zvolávacích tabuliek, pečatidiel, cechovej truhlice, písomného materiálu čižmárskeho cechu a spolku, patria k zaujímavým predmetom pracovné náradia a nástroje a  šijacie stroje  a obuv z 1. polovice 20. storočia.

 

 

                                                           Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

 


© Mesto Rožňava, 10. 5.  2017 Ing. Marek Krišťák, administrátor internetového portálu mesta

Publikované: 10.05.2017 15:18 hod.