Historické pamiatky

Strážna veža v Rožňave

Strážna veža v Rožňave

Neskororenesančná strážna veža je neodmysliteľnou dominantou historického jadra Rožňavy. Renesančnú mestskú strážnu vežu postavili na mieste staršej gotickej stavby počas tureckej hrozby v rokoch 1643-1654. Viackrát upravovaná 36,5 m vysoká veža plnila dôležitú strážnu funkciu, svedectvom čoho je zachovaná strieľňa na jej východnej a turecká delová guľa na južnej fasáde.

V blízkosti delovej gule sa nachádza renesančná kamenná tabuľa z doby postavenia veže s dobovou podobou erbu mesta.

Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako výhliadková, jej prehliadku zabezpečuje Turistické informačné centrum v Rožňave.

Vstupy:
Po-Pi: 08:00 - 15:30
So: 08:00 - 11:30

Vstupné:
dospelí: 1 € / deti 0,50 €

Odolala zemetraseniu, aj viacerým požiarom

Už takmer 400 rokov sa dominanta Rožňavy – mestská veža, známa aj pod názvom strážna veža vyníma do výšky 36,5 metrov na štvorcom pôdoryse v centre mesta. Je pýchou Rožňavčanov a bezpochyby atrakciu číslo jedna pre turistov.

Ako to všetko začalo ...

Históriou rožňavskej veže sa zaoberal v rokoch 1878-1888 Viktor Miškovský, ktorý v jednom z nemeckých týždenníkov publikoval príspevok Der Wachtthurm is Rosenau. A práve v tomto článku píše aj o pamätnej listine, ktorú naši predkovia uložili do pozlátenej makovice na vrchole strechy mestskej veže. V čase Miškovského výskumu bola listina uložená v mestskom archíve, no neskôr sa stratila a dnes jej obsah poznáme len z prepisov:

Šľachetná a dôstojná mestská rada so všetkými vrihodnými občanmi tohto slobodného kráľovského mesta Rožňavy, ktoré naši milí predkovia pomenovali podľa pôvabnej lúky, okolo ktorej rástli dookola ruže, sa starajú o to, aby sa toto mesto – Rosenau nielen rozvíjalo a prekvitalo, ale aj aby malo zákony, štatút a nariadenia, ale predovšetkým významné privilégiá na poskytovanie prístrešia a rozšírenia počtu dobrých Nemcov, urodzených obyvateľov lesa – baníkov a iných spoluobčanov. Nech sa rozširuje aj množstvo užitočných a poriadnych budov, predovšetkým kostolov a škôl na šírenie Božieho slova, na udržanie dobrého poriadku pomocou strážcov zákona, spolu so zachovaním a zabezpečením chodu nemocnice pre chudobu v tomto meste. Takéto šľachetné a dobré zámery sa však doteraz nemohli uskutočniť v dôsledku zlých časov – kvôli vojnám s Turkami a iným nešťastiam a nepokojom. Mestská rada preto rozhodla, že je nanajvýš potrebné postaviť osobitnú stavbu pre zvony a na ochranu a stráženie celého mesta. Budova musí byť vysoká, aby zvony bolo dookola počuť. Preto bolo jednomyseľne rozhodnuté s Božou pomocou postaviť poriadnu vysokú vežu. Tak sa teda začala výstavba tejto užitočnej stavby veže. V mene Otca a Syna a Ducha svätého.

V roku 1643 položili menovaní páni v noci, spolu so všetkými obyvateľmi mesta, menovite ctihodný pán Martin Weiszer, mestský richtár, spolu s ďalšími pánmi prísažnými prvý základný kameň veže, keď sa už predtým vyhĺbila dostatočne hlboká jama pre jej základy. Potom sa započalo s prácou na základoch stavby, aby čo najskôr múry vyzdvihli do výšky nad povrch zeme. V roku 1644 bol zvolený nový richtár, urodzený Michal Kalmár, ktorý s radosťou pokračoval v započatej stavbe. Ale potom, keď sa sedmohradské knieža Juraj Rákoczy vo svojom odboji proti cisárovi obrátil s prosbou o pomoc na Turkov, ktorí často napádali a vypaľovali okolie, ich moc vzrástla natoľko, že museli prerušiť práce na stavbe veže.

V roku 1654 počas vlády cisára Ferdinanda III., ktorý bol na sneme v Regensburgu korunovaný aj za rímskeho a nemeckého cisára a v tom istom roku aj zomrel, v tom roku bol našim najmilostivejším pánom ostrihomský arcibiskup Georgius Lippay, v tom roku zomrel aj palatín Pál Pálfi. V tom istom roku bolo aj veľké zatmenie slnka, ktoré astronómovia využili na rôzne veštby. Pred aj po zatmení slnka bolo veľké sucho, keď niekoľko mesiacov nepršalo a bol veľký nedostatok vody v mlynoch, hámroch a kúpeľoch. V tomto 1654. roku bol richtárom urodzený pán Matej Bakos. Prísažní a urodzený pán richtár sa dohodli dokončiť stavbu veže a požiadať o radu magistra – staviteľa z Levoče pána Georga Gerscheuera, prísažného, čo ten aj učinil spolu s pánom Danielom Moeszenom, svojim spoluobčanom. Toto bolo učinené, aby menované dielo bolo pevné a trvácne, aby prekvitalo nemecké obyvateľstvo teraz aj v budúcnosti a čisté Božie slovo sa dostalo aj k našim potomkom. Všetko toto zapísal rožňavský občan a študent filozofie Johanes Waldenburg.

“Vzhľadom na to, že vyššie citovaná pamätná listina sa aj dnes pokladá za najstarší písomný prameň vzťahujúci sa k histórii rožňavskej mestskej veže, jej spoznávanie je potrebné začať práve skúmaním tohto dokumentu. Zdá sa, že i napriek tomu, že hovoríme o dokumente, ktorý do pozlátenej makovice strechy veže údajne uložili jej stavitelia, môžeme dnes pri súčasnom stave bádania vysloviť isté pochybnosti o tom, že by išlo o najstarší písomný doklad viažúci sa k mestskej veži“, konštatuje G. Tököly (Viktor Miškovský a súčasná ochrana pamiatok v strenej Európe, 1999).

Chronológia niektorých známych udalostí, ktoré sú priamo a nepriamo spojené s mestskou strážnou vežou:

1555	Mesto kupuje vežové hodiny, čo predpokladá existenciu veže vhodnej na ich umiestnenie
1569	Mesto kupuje ďalšie vežové hodiny
1603	Radnica v strede námestia sa nachádza v ruinách
1609	O mestské hodiny sa za odmenu dva forinty ročne stará pisár Tomáš (veža zjavne prežila vtedajšiu radnicu)
1643	V čase richtára Martina Weiszera mesto začína so stavbou veže
1654	V čase richtára Mateja Bakosa ukončujú stavbu veže
1659	Na mieste radnice, vedľa veže, vzniká kostol jezuitov
1703	Mesto za opravu múrov veže platí 18 forintov, za opravu strechy 47
1710	V meste zúri požiar
1740	28. marca cítiť v meste zemetrasenie
1748	Mesto postihne ničivý požiar
1766	15. mája požiar ničí hornú časť veže spolu s pamätnou listinou
1793, 1845, 1848	V meste je znova požiar
1862	Gustáv Zombori vyhotoví rytinu zobrazujúcu mestskú vežu
1878	18. januára nakreslí vežu Viktor Miškovský
1885	V lete prebieha rozsiahla oprava veže
1923	Oprava veže a jej strechy
1963	6. mája je veža vyhlásená za štátom chránenú kultúrnu pamiatku
1968	Opravuje sa veža, priečelia sa vyrovnávajú hrubou vrstvou cementovej omietky, strecha sa prekrýva šindľovou krytinou
1988	Pamiatkový výskum veže pod vedením H. Haberlandovej, ktorá pripúšťa vznik veže už koncom 15. st.
1997	Za primátora Ing. I . Mátyusa sa uskutoční komplexná pamiatková obnova veža

Haberlandová vo svojom pamiatkovom prieskume z roku 1998 charakterizuje strážnu vežu v Rožňave ako mohutnú, vysokú kamennú vežu, ktorá je situovaná v strede pravidelného pozdĺžneho námestia a datuje ju do obdobia stredoveku.

Genézu strážnej veže načrtla do 3 fáz:
“1. fáza: Datujeme do začiatku 16. st. na základe hmoty, muriva a zachovaných tvaroslovných článkov, ktoré sú ešte stredoveké.
2. fáza – prestavba – obnova datovaná na základe nápisovej tabule do rokov 1643 – 1654.
3. fáza – poplatná prestavbe a slohovej úprave kostola na konci 18. st., kedy dostala veža novú ochozu postavenú na bohatú barokovú rímsu a novú barokovú helmicu so šindľovou krytinou, nadobudla súčasnú podobu.“

Kde presne siahajú začiatky stavby rožňavskej mestskej veže, nie je jednoznačne zrejmé ani dnes, a to i napriek množstvu údajov, ktoré zaznamenali Miškovský, či Haberlandová. Aj táto skutočnosť poukazuje na nevyhnutnosť objasnenia vzniku našich architektonických pamiatok a na potrebu historických výskumov. Odpoveď na otázku presného datovania symbolu Rožňavy – mestskej strážnej veže nedala ani zatiaľ posledná obnova strážnej veže z roku 1997. Záhadu presného vzniku mestskej veže azda v budúcnosti rozlúšti archeologický výskum tejto exponovanej časti historického jadra stredovej Rožňavy.

spracoval: Marek Koltáš